Prírodná záhrada-návrat k podstate bytia


Semienko - lekár


   
  Anastasia tvrdila: "Každé semienko, ktoré sadíte, má v sebe obrovký objem informácií vesmíru. Pokiaľ ide o množstvo a presnosť, rozsah týchto informácií nie je možné porovnať s ničím čo je vytvorené ľudskou rukou. Pomocou týchto informácií, semienko pozná s presnosťou na milisekundy čas kedy sa má prebudiť, klíčiť, aké šťavy si zobrať zo zeme, ako využívať žiarenie kozmických telies - slnka, mesiaca, hviezd, v čo vyrásť a aké priniesť plody. Plody, ktoré sa urodia sú predurčené na to, aby zabezpečili život človeka. Tieto plody môžu účinne - lepšie ako hocijaké lieky vyrobené človekom, existujúce ako aj tie, ktoré ešte len budú vyrobené v budúcnosti - bojovať a klásť odpor akémukoľvek ochoreniu ľudského organizmu. Ale semienko musí poznať zdravotný stav človeka. Musí ho poznať preto, aby počas svojho dozrievania mohlo naplniť plod pomerom látok potrebným na vyliečenie konkrétneho človeka a jeho choroby. Či už táto choroba prepukla, alebo sú vytvorené predpoklady pre jej vznik.
     Na to aby semienko uhorky, paradajky, alebo hocijakej inej rastliny vypestovanej na pozemku, malo takúto informáciu je potrebné nasledujúce:
     Pred siatím vložiť do úst jedno alebo niekoľko semienok a držať ich v ústach pod jazykom aspoň deväť minút. Potom ich podržať stisnuté medzi dlaňami tridsať sekúnd a stáť pri tom bosky na tej časti pozemku, kde sa bude vykonávať výsev.
     Otvor dlane a semienka, ktoré ležia na tvojej ruke prilož k ústam. A vydýchni na ne vzduch z tvojich pľúc. Zohrej ich svojim dychom a maličké semienka spoznajú čo je v tebe.
     Potom je nutné držať otvorené dlane tridsať sekúnd, predstavujúc semienka nebeským telesám. A každé semienko určí okamih kedy vyrastie. Pomôžu mu pri tom všetky planéty! A budú dávať rastlinkám svetlo, ktoré ty potrebuješ.
     Potom môžeš semienka zasiať do zeme. Za žiadnych okolností ich hneď nepolievaj, aby sa neodplavily tvoje sliny a informácie, ktoré semienka do seba vstrebávajú. Polievať je možné po troch dňoch po výseve.
     Výsev je nutné robiť v dni, ktoré sú priaznivé pre danú zeleninu (to človek už pozná podľa lunárneho kalendára). Skoré siatie bez polievania nie je také hrozné ako siatie neskôr.
     Nie je nutné ničiť všetku burinu vyrastajúcu spolu s klíčkom tvojho semena. Je nutné nechať z rôznych druhov aspoň jednu. Burina sa dá strihať...
     Podľa slov Anastasie semienko tak prijíma informáciu o človeku a počas dozrievania plodu bude v maximálnej miere odoberať z Kozmu a Zeme energiu potrebnú pre tohoto konkrétneho človeka. Všetku burinu nie je prípustné vyklčovať preto, lebo aj ona má svoje predurčenie. Jedna ochraňuje rastliny pred chorobami, ďalšia poskytuje dodatočné informácie. Počas pestovania je nutné byť v styku s rastlinou - počas jej rastu aspoň raz, najlepšie za splnu, prísť a dotknúť sa jej."
     Anastasia tvrdila, že plody vypestované takýmto spôsobom a užité človekom, ktorý ich vypestoval ho dokážu vyliečiť z úplne všetkých chorôb, výrazne spomaliť starnutie organizmu, zbaviť škodlivých zvykov, mnohonásobne zväčšiť duševné (rozumové) schopnosti, poskytnúť vnútorný pokoj. Plody majú najlepší účinok ak sú použité do troch dní po zbere. Vyššie uvedený postup je nutné realizovať s rôznymi druhmi kultúr vysadenými na pozemku. Nie je nevyhnutné vysievať takýmto spôsobom celý záhon uhoriek, paradajok, alebo inej zeleniny, ale stačí len niekoľko kríkov.
     Takto vypestované plody sa budú líšiť od plodov zvyšnej zeleniny rovnakej sorty, nielen chuťou. Ak by sa vykonala ich analýza, budú sa odlišovať z hľadiska obsahu látok.
     Pri výsadbe priesad je v každom prípade nutné rukami a prstami bosých nôh utlačiť pôdu vo vykopanej jamke a napľuť do nej. Na otázku, prečo nohami - Anastasia objasnila, že pri potení nôh z človeka vychádzajú látky (zrejme toxíny) nesúce informácie o chorobách organizmu. Túto informáciu dostanú priesady. Ony ju odovzdajú plodom, ktoré budú môcť bojovať s neduhmi. Anastasia doporučovala z času na čas chodiť po pozemku bosky.
     Aké kultúry je potrebné pestovať?
     Anastasia odvetila:
     „Stačia tie druhy, ktoré sa nacházajú na väčšine pozemkov: malina, ríbezle, egreše, uhorky, paradajky, jahody, akákoľvek jabloň. Veľmi dobré je, ak sú tam višne, alebo čerešne a kvety. Množstvo a plocha vysadená týmito kultúrami nie je veľmi dôležitá.
     Medzi rastliny, bez ktorých je ťažké predstaviť si úplnú energetickú mikroklímu na pozemku patrí slnečnica (hoci len jedna). Bezpodmienečne nutné je zasiať aspoň poldruha až dva metre štvorcové obilnín - raž, pšenicu. A absolútne nutné je nechať ostrovček s plochou minimálne dva metre štvorcové pre burinu. Na tento ostrovček sa nesmie nič siať umelo, musí zostať prirodzený a ak ste na svojom pozemku nezachovali burinu, je nutné priniesť z lesa drn a pomocou neho vytvoriť taký ostrovček."
     Opýtal som sa Anastasie či je nevyhnutné sadiť kultúry, ktoré považuje za nutné, priamo na pozemku, ak kúsok za plotom rastú rôzne rastliny. Dostal som nasledujúcu odpoveď:
     „Význam nemá len rozmanitosť výsadby, ale aj spôsob sadenia a bezprostredný kontakt s nimi, pri ktorom dochádza k nasávaniu informácií. Spomínala som ti už jeden spôsob výsadby - je to základný spôsob. Hlavné je nasýtiť ten kúsok prírody, ktorý ťa obklopuje informáciou o sebe. Len vtedy bude liečebný účinok, ale i prosté zaistenie života tvojho organizmu podstatne lepšie ako iba od plodov. V "divej" prírode, ako jej vy hovoríte - ale ona nie je divá, ona je len pre vás neznáma - sa nachádza množstvo rastlín pomocou ktorých je možné vyliečiť absolútne všetky existujúce choroby. Tieto rastliny sú na to stvorené, no človek stratil, alebo takmer stratil, schopnosť určovať ich."
     Anastasii som povedal, že u nás existuje mnoho špecializovaných lekární, ktoré predávajú liečivé byliny. Existujú aj lekári, a tiež mastičkári, liečiaci bylinami profesionálne. Anastasia na to odvetila:
     „Existuje hlavný lekár - tvoj organizmus. Na počiatku bol obdarovaný schopnosťou poznať akú bylinu použiť a kedy. Ako sa celkovo stravovať a dýchať. Dokáže zabrániť chorobe ešte pred jej vonkajším prejavom. Nikto iný nemôže nahradiť tvoj organizmus, lebo je to osobný lekár, daný tebe osobne, len tebe, Bohom. Vravím ti ako mu dať možnosť pôsobiť pre tvoje blaho.
      Vzťahy vytvorené na základe vzájomného súladu s komplexom rastlín na tvojom pozemku ťa budú liečiť a starať sa o teba. Samostatne určia presnú diagnózu a vytvoria špeciálny liek, najúčinnejší práve u teba."

     (vybral a preložil p. Bélai, 2003)

prevzaté www.anastasia.sk

     

 

Celý fígeľ je v napodobnení prirodzených vzťahov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o malý neporiadok a klasickí záhradkári možno budú mať námietky voči tomuto spôsobu pestovania, pretože hriadky nie sú ako vojaci zoradení podľa šnúrky.

Uvedomme si však, k čomu vedie nekonečný boj s burinou úmorným okopávaním. Obnažená pôda je ako rana na pokožke. Príroda sa snaží zaceliť túto ranu osídlením "burinami" ako pýr, loboda a iné. Je však pozoruhodné, že tieto buriny sa vyskytujú vždy ako prvé na pôde ohrozenej eróziou a sú jej rýchlou pomocou. Pozorovaním lúky zistíme, že na nej takéto buriny prakticky nenájdeme. Ustúpia samy nastupujúcim bylinám vo chvíli, keď splnia svoju pioniersku prácu a pôda sa začne zotavovať. Akoby mávnutím čarovného prútika sa na jar objavia na zotavujúcej sa pôde krásne nežné kvietky, narastajúce množstvo liečichých rastlín. Keď sa pozornejšie na ne zadívame, zistíme, aké krásne kvietky kvitnú na nich a koľko radosti dokážu rozdať pozorovateľovi.

Image Samozrejme, že v našej záhrade nechceme iba rastliny, na ktoré by sme sa mohli pozerať. Chceme dosiahnuť úžitok a čo možno najvyššie výnosy. Aj takáto záhrada však môže byť v súlade s prírodou a príjemná na pohľad pri zachovaní prírodných vzťahov. Odpoveď by mohla dať permakultúra. Prvý dotyk s permakultúrou je práve naša záhrada. Tu sa to všetko začína. Navrhnúť záhradu tak, aby boli rešpektované prirodzené podmienky: svetové strany, pôda, terén, širšie okolie pozemku, prirodzené rastlinstvo... Je rozumné sadiť napr. bahenné rastliny do piesčitej pôdy? Možno niekto dokáže umelo vytvoriť takéto podmienky. Nebude to však možné bez prácneho a nákladného riešenia. Keď však naši vnuci prídu do záhrady, v ktorej bude krásne aj bez toho, aby tam museli neutešene drieť, kde stromy a kvety budú krásne vždy, keď tam prídu, a nájdu pri každej návšteve lákavé a chutné plody, spomenú si na toho, kto túto záhradu tak umne a s láskou založil.

prevzaté www.ekoprodukt.sk